Za mesačnej noci

18. srpna 2014 v 1:08 | Tisha |  á la básne
Za mesačnej noci
Kráčam
Zvláštny pocit
Že neviem kam
Kam ďalej ísť
Stojím na rázcestí
Za mesačnej noci...
Dve cesty predo mnou
Možnosť len jediná
Správne sa rozhodnúť
Nebolo ťažšie
A ja stojím
V chlade a tme
Stratená
Nemôžem pohnúť sa
Mám z toho strach
Ktorá je šťastnejšia?


----------------------------------
...možno sa vraciam :)
 

Pozastavený

25. listopadu 2011 v 16:18 | Drobček |  my thoughts
...to je už dávnejšie, len som to tu nejak nenapísala...
...ale ja sa vrátim :)
Len nie je teraz nejak čas... :/
Po stužkovej už síce mám... Ale teraz učenie, učenie, učenie..
Aaaach...

Malá prosbička (pre tých na FB)

1. září 2011 v 13:41 | Drobček |  my thoughts
Ahojte, mám na vás takú prosbu. Teda pre tých, ktorí sú na FB. Mohli by ste "lajknúť túto stránku a na nej túto a túto fotku? bola by som vám veľmi vďačná :)
poprípade ak potrebujete hlas, stačí napísať pod tento článok. Ďakujem :)
 


A jééje...

10. srpna 2011 v 23:03 | Drobček |  my thoughts
Ospravedlňujem sa. A po pravde hanbím. Ja som na ten blog úplne zabudla. Jednak nie som poriadne ani doma, a nemám ani notebook. Momentálne som cez mobil. Času na net málo. Veď je leto... teda... "leto". Ale snažím sa nesedieť na nete. Tak neviem kedy sa tu objavím "natrvalo" keďže idem do maturitného :-\ . Tak zatiaľ sa majte a užite si zbytok tohto úžasného "leta"

*blšiaky* (výrobky z fima)

10. července 2011 v 20:56 | Drobček |  my thoughts
Ahojte, viem , neukazujem sa tu moc často. Nejak nie je času... Ale trošku by som chcela zviditeľniť svoju stránku :)


Na facebook-u ju nájdete tu :)
Rozťahováky, náušnice, prívesky, kľúčenky...
Zatiaľ ju len rozbieham :)
Popozerajte, vďaka :)

Kusovka 1.7 <3 My passion <3

10. června 2011 v 17:16 | Drobček |  -môjmu srdcu blízke-
Tie hodinky sú niečo, čo sa mi neskutočne páči. Nevymenila by som ich. <3 Moja zbierka sa postupne bude rozrastať :)

Chmelaři :D

30. května 2011 v 18:43 | Drobček |  my thoughts
Pořádne to navádej, tři šlehouny,tři hlavičky na každém drátku... Nejprve navádej a pak to obtrhej a nedrbejte tu robotu...
Aneb chmelová brigáda... :D
Áno, áno, áno dala som sa nahovoriť na chmeľ. Včera sme sa po týždňovej drine vrátili. Hlavne že žijeme. S miernou psychickou ujmou, doškriabaní a spálení ale myslím, že s dobrou skúsenosťou, s pár Kč naviac a hlavne peknými zážitkami... :)
Či by som si to ešte zopakovala? Sama neviem... Byť 10 hodín vkuse na poli, vkuse len trhať a "navádet" (no dobre väčšinou sme len šklbali ale to nemusí nikto vedieť) je trochu dosť aj na koňa ale inak bolo perfetne si myslím :)
Len toľko som chcela, dlho som tu nebola, nejak fakt nie je čas... Ešte necelý mesiac a škola končí a potom prázdniny. Či bude viac času potom... Uvidíme... :)
Držte sa zatiaľ,
Tisha :)

Prosím o klik :) (vrátim)

27. dubna 2011 v 17:23 | Drobček |  my thoughts
Taak dostala som sa do finále o najlepšiu poviedku a chcela by som vás poprosiť o pomoc :) Samozrejme dobrovoľné a keď bude treba hlas vrátim. TU prosím v ankete klik na NiKkushKa :) je tam aj poviedka ktorú som písala.
Ďakujem :)

Po dlhom čase...

27. dubna 2011 v 17:07 | Drobček |  my thoughts
Pfú, dlho som sa tu neukázala... Ospravedlňujem sa aj Sb-čkam... Mala som toho dosť do školy a nejak sa to s blogom nestíhalo. AKo sa Vám darí ? :)

Anjel strážny

6. března 2011 v 19:54 | Drobček
V jeden deň si tu a druhý sa nevrátiš
V jeden deň sa s nami smeješ , ďalší s nami nestráviš
Tebe je už teraz dobre, bolesť necítiš
Nám zostali slzy v očiach , prázdne miesto v srdci
Nešťastný plač a hlboká rana v duši
Dúfame, že odtiaľ vidíš a všetko vieš
Čo všetko pre nás zmamenáš a navždy pre nás budeš
Priateľ, ktorý neodchádza , v srdci s nami žije
Telo síce odišlo, ale duša stále s nami
Veríme, že teraz si náš anjel strážny
Čo ochraňovať nás bude a nedopustí nič
Aby sa nám niečo stalo, nech môžme dlho žiť
Keď teba ako anjela hore povolali
Ver, že Ťa navždy budeme milovať a vždy sme Ťa milovali

Pre Dianku a Romanka

6. března 2011 v 19:35 | Drobček |  my thoughts
Stále sa neviem rozhodnúť, či Boh existuje. A ak nebodaj hej, musí to byť strašný sebec. Veď keby nebol, zobral by nám dvoch krásnych mladých ľudí, teraz už anjelikov? Keby nebol sebec a existoval by, nechal by ich , aby si život ešte užívali, aby zmaturovali, aby si založili rodinym videli, ako im vyrastajú vlastné deti. No nič z toho už neuvidia. Môžu už len sledovať nás. Verím tomu, že teraz sú šťastní tam, kde sú ,keď im už nebolo dopriate byť dlhšie šťastní tu, medzi nami. Sú tam spolu. Dvaja najlepší priatelia. Dvaja úžasní mladí ľudia.
Dianka, naše slniečko. Večne usmiata, večne optimistická,. Okolo seba rozdávala samé úsevy, radosť, šťastie, lásku . Často nám hovorila slová "ľúbim vás" . Dianka, aj my Teba ľúbime. Veľmi. V našich srdciach budeš žiť spolu s nami naveky. Každého vždy pobádala k úsmevu a dobrej nálade. Mala v sebe niečo neskutočné. Vyžarovala z nej obrovská charizma. Nepoznám človeka, ktorý by ju nemal rád. Mala plány do budúcnosti, chcela študovať a ešte o mnoho viac. Chcela, aby každý okolo nej bol šťastný. Tak nám nezostáva nič iné, než sa o to aspoň pokúsiť. Aj keď to bude ťažké a tak skoro to asi nepôjde. Stále ju mám pred očami, vysmiatu, veselú, ako vždy ráno príde do triedy a všetkých pozdraví. Akoby s ňou prišla aj dobrá nálada. A nie len akoby, ale aj prišla. Ako stála pred tabuľou s referátom a smiala sa...
A Romanko... Je mi ľúto, že k nemu toľko toho napísať neviem, ale viem, že to bol dobrý človek. Život bral s ľahkosťou a nerobil si preň ťažkú hlavu. Snáď prežil svoj krátky život aspoň z časti tak, ako chcel. Aj on mal takisto mnoho plánov ale hlavne celý život pred sebou...
Každý deň zisťujeme, že život nie je fér. Dejú sa veci, ktoré by sa diať nemali. Zomierajú ľudia, ktorí zomrieť nemali. Ktorí mali žiť ešte veľa šťastných rokov. Mladí ľudia. Ešte deti. Neviem si predstaviť, čo prežívajú ich rodiny. Nič nie je horšie, ako keď rodič prežije svoje dieťa. Určite by dali všetko pre to, hádam aj vlastný život, len aby mohli ďalej žiť.
Aj keď slová nepovedia všetko, chcem vyjadriť obrovskú ľútosť, smútok a úprimnú sústrasť.
Tieto rany nikdy neprebolia, ale časom... Možno to bude o trochu ľahšie. Aj keď sama tomu príliš neverím.
Útechou nám môže byť len to, že teraz ich už nič nebolí. Sú tam hore spolu, dívajú sa na nás a budú na nás dávať pozor. A raz sa tam všetci stretneme. Oni tam na nás počkajú. Dúfam, že to bude až za veľa, veľa rokov. Ale stretneme.
Dianka, Romanko, ľúbime Vás.
Navždy v našich srdciach. <3

Stratilo sa to...

5. března 2011 v 16:48 | Drobček |  my thoughts
Ešte nikdy som nepísala k téme týždňa... Strata ilúzií... Tie naše sa včera večer stratili... Rozplynuli... Mali sme ilúzie o tom, ako všetci spolu, šťastní dokončíme strednú. Spolu. Ale po včerajšku... Odleteli od nás dvaja anjlelikovia. Ostala po nich prázdna lavica, ktorú už nikto nemôže zaplniť tak , ako oni... Naša trieda stratila podstatnú časť . Prišli sme o Dianku a Romanka. Už viac nebudeme počuť ich smiech. Už nás nebude Dianka ku všetkému tak ťahať... No my musíme ísť ďalej... Musíme byť silní a spolu túto stratu zvládnuť. Oni by si to určite priali. Nechceli by, aby sme boli smutní. Zomkneme sa ešte viac, budeme na nich stále spomínať... Už sa nebudeme môcť pýšiť počtom 37... Vždy nám bude niekto chýbať...
Myslím,že Ten hore (ak tam vôbec je ) musí byť strašne sobecký, keď k sebe povolal dvoch mladých krásnych anjelov, ktorí mali ešte celý život pred sebou...
My sme prišli o dvoch úžasných spolužiakov.. Ale rodičia o svoje deti... Nikdy ich už nechytia do svojej náruče. Nepohladia ich. Neuvidia ich dospievať ... Im sa ilúzie o tomto všetkom stratili...
Prežiť svoje dieťa, to je asi najhoršie čo môže byť...
Ja aj ostatní budeme stále spomínať na pekné chvíle s nimi. Navždy budú súčasťou III.A. Navždy naši...
Romanko a Didka, ľúbime Vás. Nech ste tam hore šťastní, raz sa všetci stretneme...

Ikona blogu

19. února 2011 v 17:44 | Drobček
Tak som sa podujala spraviť si vlastnú ikonu, snáď sa mi to podarilo, dúfajme :) 
Tak keby ste náhodou kopírovali, tak s ikonou.. :)



Rozprávka

19. února 2011 v 17:39 | Drobček |  short stories
Tak, som sa podujala napísať rozprávku... Je len krátka, uvidíme či sa Vám bude páčiť a či to vôbec niekto bude čítať.. :)



V jeden večer ...

6. února 2011 v 18:25 | Drobček |  short stories
Neviem aké tomu dávať názvy, takže to len tak..

Ráno

5. února 2011 v 20:38 | Drobček |  short stories
Asi predvčerom som našla zošit, kde mám popísané niečo... A keďže tu už dlhšie nič poriadne nepribudlo,tak apsoň toto...

Oči diabla

4. února 2011 v 20:59 | Drobček |  á la básne
Zakráda sa v tmavej noci
Mesačný svit mu v tvári žiari
Jeho oči, jakž' by oči diabla boli
Tmavé, hlboké, už si v jeho moci


Večer

22. ledna 2011 v 20:50 | Drobček |  short stories
Vonku tíško poletujú biele snehové vločky. Mäkko dopadajú jedna na druhú  a vytvárajú bielu perinu,ktorá pokrýva okolitý svet. Stmieva sa a mesiac s hviezdami sa vítajú na oblohe. Snehová prikrývka sa trbliece  striebristým svitom mesiaca. Za oknom praská oheň v krbe.  Na gauči pred krbom chlapec nežne objíma dievča. Obaja sa usmievajú, túlia sa k sebe a hľadia von oknom. Občas ju pohladí po vlasoch, občas sa k nej skloní a dá jej pusu.  Sú ticho, nikto nič nevraví. Slová nie sú potrebné. Pohladenia, objatia, pohľady do očí, nežné bozky...  To všetko vyjadrí viac,než slová. No predsa. Dievča ho stisne za ruku,zdvihne k nemu zrak a zašepká do tichého praskania  ohňa : Ľúbim ťa.  Dve neobyčajne obyčajné slová,ktoré dokážu vyjadriť  toľko veľa... Chlapec sa usmeje a pobozká ju. Tichá odpoveď.  Znovu sa k nemu pritúli, hlavu mu položí na hruď a znovu sa všade naokolo len tiché praskanie ohňa ozýva a vonku biele vločky z neba padajú... 

PS: nevedela som aký tomu dať názov, tak je len taký "provizorný" :) 

Šťastné a veselé Vianoce všetkým :)

23. prosince 2010 v 19:19 | Drobček |  my thoughts
Zajtra Vianoce. Tešíte sa? Ja ani nie... Prečo? Neviem.. Vianoce pre mňa stratili čaro... Sama neviem prečo...
Ale Vám chcel zaželať,všetko dobré,príjemné prežitie vianočných sviatkov,veľa pohody a dobrej nálady,mnoho darčekov,ktoré potešia,ale hlavne toho šťastia :)


Nové

10. prosince 2010 v 19:32 | Drobček |  my thoughts
skusobniickaa.blog.czMoje nové okuliarky :)
Mimochodom.. Viem že som tu dlho nebola,ale mala som dosť učenia... Hlavne dejepisu... Bola som dlho chorá a hrozili mi komisionálky.. :/
snáď už tu budem častejšie :)

Kam dál